1. A Ruiny Prehovoria, Keď Stíchne čas...

Nad skalami Arkony týči sa orlie hniezdo
Kde údery vån bijú o východné veže
Statočný orol sedí na skalnom tróne-
Ochranca slovanských krajov, slobodný syn nebies

Ó slovanský orol, chráň národy Slovanov
Ochraňuj slovanské zvyky a reč
Ochraňuj nás a našu rodnú zem
Stráž od rána, stráž počas dňa
Hliadkuj cez polnoc najostrejším zrakom.

Kde východné moria zvučia skaly Arkony
A nad strmým útesom orol vládne

Kde v hlbokom údolí osada spočíva
Ktorú odráža belasá hladina
Tá prekrásna zem je moja Rujana
Najmilovanejšia otčina

Či vidíš kraj kde čajka lieta
Nad plážou v slnečnom kúpeli?
Kde v skalnej úžine tróni odvážny orol.
Do diaľav si hľadí, chráni svoju dàžavu
Pokrytú kàdľami morských vtákov
V stovkách zálivov ich hlas možno počuť
Znova a znova...

Z håbok mora, z najhlbšieho dna
Znejú večné zvony tlmené
Zvonia, aby zvestovali chýry o čarovnom pradávnom meste.
V náručí prílivu potopené
Ostali ruiny pevne stáť.
Zanechávajú zlaté záblesky
Jagajúce sa na povrchu mora.

A námorník,
Ktorý magický blikot aspoň raz uvidí
V oslnivej večernej zore
Na to miesto vždy sa vráti
Aj keď navôkol mu hrozia útesy.
Na to miesto vždy sa vráti
Znova a znova...

2. Náš Raj Je V Tieni Meča

Hľa vykročili s búrkami vdiaľ
Ohňom a mečom raziť cestu slobode
Smrť hrdinov a potomstva žiaľ
Šli utopiť čierneho démona vo vode
Vo vlnách mrazivých posvätných riek.
Pozdvihli meče k šedivým nebesám
Opájali bohov krvou zmorených tiel
Lámali kosti na drevených kolesách

Náš raj je v tieni meča
Čo vztýčený k Slnku stráži rod

Spočítaj slzy žien, bolesť detí
Hľa tvoja matka opäť krváca
V diaľke už víťazstvo jasne svieti
Sila sa potomstvu Slávy navráca
Už nikdy viac nekľakneš bezradne
Pred prosbou, aby si neprávosť zmyl
Veď čierny démon už dávno je na dne
Zvíja sa v kàčoch z posledných síl

Náš raj je v tieni meča
Čo hrdo nesie každý z nás

Chodťe a hlásajte nepriateľom nie tých čo boli, ale oddnes tých čo
sú a na mečoch Slávy im nesú pomstu!

Sláva Rodu!

3. Perun Do Vas!!!

Komu zakon Slavy svyat,
Tot est Slavyan, tot moi brat
Kazhdyi izmenik proklyat!

Perun do vas!

Vy shto svoi narod opuskate,
Nenaidete chego iskate,
ostanete bez svobody
Vy ot vseh budete proklyaty,
gnusny lyudam yako gady
Kazhdyi izmenik proklyat!

Pridet pora – pravda svoim gromom
Spyaschih solovyev razbudit
I togda stanem vse chistym serdcem
Vrozhdennym zvukom pesni pet!

Perun do vas!
O Slavyane!

Na mogilah predkov sbirayut barvinok
Viyut dobrochincam blagodarnyj vinok

Vinok, kotryj narod svoim predkam dayet
Vdyachnosti zelenost – vo vik ne uvyanet
Slezami vdyachnosti groby predkov rosyat
Svarozhyu blagodat na nih s neba prosyat
Doklya narod zhiyet, potomki ih tamyat
I gordo oni poyut – Vechnaya im pamyat

Rodimcy dorogi, okrutny vorogi gromy do nas puskayut..
Perun do nih!

My sya krepko stoime, vragov sya ne boime
Nas duh Slavy soyedinit, Perun vozmyet pod svoj shtit
Vorogi pominut, Slavyane ne sginut
SLAVA NAM!!!

Perun do vas!

4. Dcéra Noci

Najvyšší kráča tmavým nebom
Vetry už vejú dlhou diaľkou

Prichádza Morena!
Prichádza Morena!

S plameňom rastie naša vôľa
Temný les ukryl posla nádeje
Na ceste úmornej, no stoja
A chladnú jak skalné záveje

Kvety z popola, čierne lístie
To šumí, zlovestne vzlyká
Temné večery i rána hmlisté
Studený vánok do snov tu vniká

Pani v čiernom hodila rúcho
Na kraj nehybný bez vån a vetra
Zem tu praská zlobou a suchom
Prachom padá každá vetva

To temné kráľovstvo, čierny diamant
Vyschnutým tàním zdobený trón
Chladný opar sťa strieborný zamat
Tíši slabnúci života zvon

Prichádza Morena!
Prichádza Morena!

I chvíľa stíchla v tejto chvíli
Tiahnú sa búrky opodiaľ
Mrazivý vietor tajomne kvíli
A vezie so sebou slaný žiaľ

Prichádza Morena!
Vládne Morena!

Nad ránom jaskyňa dýcha hmlu
Záblesky svetla tratia sa v priepasti
Zlá v šedom vystrieda čiernu zlú
Màtvy les ostáva v nešťastí

Kvety z popola, čierne lístie
To šumí, zlovestne vzlyká
Temné večery i rána hmlisté
Studený vánok do snov tu vniká

Pani v čiernom hodila rúcho
Na kraj nehybný bez vån a vetra
Zem tu praská zlobou a suchom
Prachom padá každá vetva

To temné kráľovstvo, čierny diamant
Vyschnutým tàním zdobený trón
Chladný opar sťa strieborný zamat
Tíši slabnúci života zvon

5. Nezasinaj Beskide V Nav'

Beskide, mogilo na Rusinov grobi
Skazhi nashim otcam vo tvoei utrobi
Chto my ih synove esche zhiem, esme Rusinami

By oni, ked mozhno, iz mertvyh povstali
A ked net, by duhov svoih k nam soslali

Buraysya Beskide, skaly sya pukayte!
Duhov nashih otcev daite zhe nam daite!
By padshuyu nashu podvigli pobozhnost
Otnyatu vernuli svoim synam gordost

V tysyaschrochnyh grobah praotcy Rusiny
Pochuvshe, chto pomosch molyat ot nih syny
Mohom obrosnuty podvpodvigli kameni
By..z ih serdec lyubvi palili plameni

Bliskalo, grimilo, tryaslisya beskidy
Lem raz otvorili groby svoi didy

Iz tyh vyletili golubonki sivy
A zagurkotali: O, vy neschastlivy!

Kto vas iz prirodnoy vashei nevinnosti
Vyblekol, pozbavil russkoy narodnosti?
Kto zhe vas pozbavil nevinnogo cvita?
Kto vas priprovadil vo blud sego svita?

Gde..zh vam nasha vira, kotru vam bog zyavil?
Ah, kto zhe vas togo vshitkogo pozbavil?

Pridut na vas kary, vy zlobivy vragi
Chto ste spotupili diti nashi dragi
Chto ste im otnyali vshitku silu, krasu
Chto ih snevazhate ot davnogo chasu

Premenit Svarog bog Beskidski yaskini
Vo svoy hram na zemli, vo svoi svyatyni
Pridet, uzhe idet blagodarne vremya
V kotrom bog potishit zasmuschene plemya!

6. Rubaňa

Tam kde denné svetlo neprenikne
A stráca sa pohľad človeka
Buď neviditeľným, abys.. uvidel
Mystickú krásu lesných siení
Ktorá týči sa nad svetom morových dní

Brány stráži odpradávna biely vlk
Usmrtí v okamihu nepriateľa

Hľa temná Rubaňa, kraj neobjavenej sily
Zrodila legendu, skrýva nesmrteľnú krásu

Kráčaš tmavou cestou na miesta
Kam spávať chodia bohovia
Spoza nej vychádza Slnko
A vysoko s čiernymi havranmi
Krúžia vetry mrazivých diaľok

Vojdi do osídel večného pokoja
Nechaj znieť ticho a zastav čas

Hľa temná Rubaňa, kraj neobjavenej sily
Zrodila legendu, skrýva nesmrteľnú krásu

7. Slavorozhdenie

Sonce vashe dnys v´khodyt
I pershyraz hrije vashu tvarj
Dnys jem vd´khla zhiznj
Shto rozcvitne k Iriji
Ty Slavjan, ohni tvoji budut hority
Doklja nevyhasnut zvizdy
Ostanesh ty na viky v pamjati
Doklja budesh vsperaty ruky k nebesam
I spiv tvij perebihne vremja
Zvuchaty bude k vichnosti
I rika priplave
I vitor priduje
I zemlja v´stelit kroky tvoji
I nezhasne nikoli ohinj tvij

(Slavjan)
Idu Svarozheju stezhkoju
K pohljadu istochniku chistoj voli
Pidnymajesh k meni ruku
I krov rozohrilas´ v mojich zhiloch
Obnimash mene svoje djitja

I ja vo istinu ozhivljaju
D´kh horiachi otkril mi ochi
I ja stal vrashchatj mir

I vot, uzh teche k meni rika
I vitor duje z nebes
Nese kroky zemlja chorna
I ja zahoril vichnym ohnjom
Od teper ja na vse Slavjan
Pisnja bohiv vynese mene k Iriju
Sojedinnjus´ s sotvoreniem
I sam stanu pisnjou
Kotra zvuchit na slavu
O matir S´va

(Matir S´va)
Slav zhiznj, u tvojich nog vse vremja
Idji i hovori o velichanom rodu
O vozrozhdeni slavy

Spivaj djitja
Spivaj pisnju
Spivaj zhiznj
Vo vichnu slavu

Pobjesh sudjbu, svitlo znovu znajdesh
Odnajdesh mij davnyj spiv i vernesh mi zhiznj
Potim uvydysh sklanjaty sja Svargu
I dotknesh sja sonca

(Slavjan)
Slavju zhiznj, u mojich nog vse vremja
Zakorvavilas´ zemlja, zbidachilas´ tvarj
Tjazhko d´khat predavna pravda
Sojedinnenyj zhivlami prinosime matki chashu krovi
I zyshla Mara zo svita vichnoho snihu
Vzjala s soboju moroz i palila nym
Suche listja shto nedalo rukam sonca
Dotknuty sja zh´voho svita
Shtob´ spival vo slavu bohiv pisnju
Slava matir S´va

8. Ku Hviezdam Volá Srdce

Ešte hrmí oddávna
hrom, čo kriesil srdcia v nás,
Ešte tečie rieka mýtov
v žilách tých, čo ženú víchor.

Predbehni búrku čo stráži spánok tvoj
Lono matky krváca a horí pokoj v duši
Vytiahni meč a kráčaj skončiť tento boj
Nech sa srdce Slávy opäť rozozvučí

Rozsvieť znova hviezdy
Zažni ohne víťazstva
Mor anjela, čo hniezdi
V mrakoch ukrývajúcich tvár.

Predbehni búrku čo stráži spánok tvoj
Lono matky krváca a horí pokoj v duši
Vytiahni meč a kráčaj skončiť tento boj
Nech sa srdce Slávy opäť rozozvučí

9. My Slavjane!!!

Otcam nashim i materyam – slava!
Tak kak oni uchili nas chtit' bogov nashih
i vodili za ruku stezej pravoj.
Tak my shli, i ne byli nahlebnikami, a byli slavyanami,
kotorye bogam slavu poyut i potomu – sut' slavyane.

Vspomnim o tom, kak srazhalis' s vragami otcy nashi,
kotorye nyne s neba sinego smotryat na nas
i horosho ulybayutsya nam.
I tak my ne odni, a s otcami nashimi.

I myslili my o pomoshchi Perunovoj,
i videli, kak skachet po nebu vsadnik na belom kone.
I podnimaet On mech do nebes,
i rassekaet oblaka i grom gremit,
i techet voda zhivaya na nas.
I my p'em ee, ibo vse to, chto ot Svaroga,
– to k nam zhizn'yu techet.
I eto my budem pit', ibo eto – istochnik zhizni bozh'ej na zemle.

Ne pozvolyajme volkam pohishchat' agncev, kotorye sut' deti Solnca!

10. ...Ich Do Tmy

Mrholí, ticho sa nesie vo sviatočnom hábe
Sviece v rukách kresťanov
Brodiacich sa kalužami ľudských såz
Zhasínajú!

Do tmy vkladáme predkov
Čo mreli za piesne lesných víl
Nech ženú sa vetry hôr
Na večnú slávu im
Do tmy vkladáme predkov
Stvoriacich národy
Ich mohyla nech navždy je
Symbolom slobody

Nocou sa rozliehajú spevy dcér lesa
Čo strážia Svaroží oltár-prameň života
Ten porazí zradu už naveky!

Do tmy vkladáme predkov
Čo žali lúče slnečné
By chránili nás-potomkov
Na časy večné
Do tmy vkladáme predkov
Čo siali hviezdy na nebi
V nich ukryli posolstvo
Ktoré Irij velebí